Millennium 000
AVT Bavaria
Helios Slovakia
Kancelária WHO na Slovensku
Kurzy
otestujte sa!

Búrka - zasiahnutie bleskom

Kurzy >>  Búrka - zasiahnutie bleskom

Keď sa blíži búrka, nečakajme na blesky!

Počas pobytu v prírode vždy sledujeme vývoj počasia. Sledujeme charakteristické znaky blížiacej sa búrky: pribúda búrková oblačnosť - farba oblakov je tmavá až čierna, sledujeme rýchlosť vývoja búrkových mrakov, cítime výrazné dusno, v diaľke počujeme hrmenie, a pod.

  • pred každou túrou si vypracujeme časovú kalkuláciu priebehu a trvania túry. Vždy máme dostatočne veľkú časovú rezervu (zlé počasie, únava, úraz, ťažší terén)


  • pred túrou si zistíme aktuálnu predpoveď počasia,


  • ak budeme realizovať hrebeňovku, preštudujeme všetky možnosti bezpečného opustenia hrebeňa (zostupové cesty)


  • vo všeobecnosti, ale najmä počas búrkového obdobia, na túry vyrážame skoro ráno, aby sme v popoludňajších hodinách, keď je najväčší výskyt búrok, už zostupovali z vrcholov


  • počas búrkového obdobia obmedzíme náš pohyb v exponovaných terénoch (hrebene, vrcholy), kde je veľké riziko zasiahnutia bleskom

Búrka sa už blíži...

  • snažíme sa opustiť voľné priestranstvo - lúku, pole, vodnú plochu a pod. Keď to nestihneme a nejde o vodnú plochu, potom sa treba zdržiavať čo najnižšie - ľahneme si - radšej budeme mokrí. Keď je k dispozícii nejaká terénna zníženina - napr. priekopa, výkop, či priehlbina, tak si čupneme alebo sadneme do nej s nohami pri sebe - tu je ale riziko, že priekopa, resp. výkop a pod. sa môžu rýchlo plniť vodou. Vyhýbame sa korytám potokov a mokrým miestam. Pri výkopoch treba dávať pozor  na možný zával pri silnom premočení výkopu. Keď by terénna zníženina bola plytká a napr. naša hlava by bola nad úrovňou okolia, musíme si ľahnúť 


  • pred príchodom búrky dostatočne skoro zostúpime z hrebeňa a vrcholov hôr do doliny. Ak sa nachádzame 100 výškových metrov pod hrebeňom, stále existuje pomerne veľké riziko zasiahnutia bleskom. Z toho vyplýva, že ani horské sedlá nie sú bezpečné, preto treba zísť dostatočne dole do doliny! Pozor na možný rýchly vývoj búrky! 


  • búrku sa snažíme prečkať na bezpečnom mieste: v horskej chate, v horskej útulni, v aute, v autobuse, vo vlaku, v dome. Horské chaty a horské útulne, ktoré nemajú bleskozvod, nie sú 100% bezpečné pred zásahom blesku!

zväčšit

  • počas búrky, keď sme vonku, nebežíme (odporúča sa prerušiť chôdzu), nejdeme na bicykli, nepoužívame dáždnik a vypneme mobilný telefón. Počas búrky nenosíme nad úrovňou hlavy kovové predmety, napr. dáždnik, batoh, lyže, kosu, hrable a pod. Kovové predmety, ktoré presahujú hlavu človeka, môžu indukovať elektrický výboj, resp. slúžia ako zvod blesku.

zväčšit

Dávnejšie odporúčané polohy počas búrok: drep, čupenie, poprípade pokľaknutie, sa po najnovších výskumoch nehodnotia ako bezpečné polohy.

  • zdržiavame sa mimo objektov, ktoré výrazne prečnievajú svoje okolie - samostatne stojací strom - strom na lúke, na poli a pod., stĺp, komín, budova bez bleskozvodu. Treba byť vo vnútri budovy.

zväčšit

  • vyhýbame sa silno premočenej zemi, vodným prameňom a potokom - napr. na horských svahoch - voda je dobrým vodičom elektrického prúdu: blesk príde do kontaktu so zemským povrchom a opäť si hľadá cestu najmenšieho odporu, nebezpečenstvo stále trvá! Väčšinou sa elektrický výboj šíri po mokrom povrchu, nakoľko voda má menší elektrický odpor ako zem. Ináč povedané: voda má väčšiu vodivosť ako zem! V mokrom teréne sa prúdy po údere blesku môžu šíriť až na vzdialenosť 300 metrov. V skalnatom teréne aj viac, 


  • vyhýbame sa premočeným plochám, napr. blízkosť potokov, vo vysokohorskom teréne voda steká žľabmi, špárami a pod. - opustíme ich! Blesk nás nemusí zasiahnuť priamo, ale nebezpečenstvo aj smrteľného zranenia elektrickým prúdom, šíriacim sa po zemskom povrchu je, preto treba myslieť aj na šírenie blesku po povrchu zeme,


  • treba sa vyhýbať rudným žilám, vychádzajúcim na povrch. Je vhodné poznať krajinu aj po geologickom zložení a rizikové lokality opustiť už pri náznaku búrky.


  • pozor na elektrický výboj, ktorý sa môže šíriť po zemskom povrchu - pozor na krokové napätie!

Lesná robotníčka stála pri chatke a pozorovala búrku, blesk zasiahol chatku, elektrický výboj prešiel cez jej telo - spôsobil jej popáleniny a hrom jej vážne poškodil sluch. Ostatným pracovníčkam v chatke sa nič nestalo.

Prečnievajúci objekt vytvára opačný protipól búrkovému mraku, ktorý má menšiu vzdialenosť ako okolie, preto elektrický odpor medzi objektom a búrkovým mrakom je menší a pravdepodobnosť úderu blesku je väčšia.

V Detve 15.07.2001 blesk usmrtil dvoch ľudí. Ľudia sa pýtali PREČO? Veď 250 metrov povyše sú vysoké stožiare s bleskozvodmi.

Odpoveď je jednoduchá: vysoký objekt chráni okolie pred priamym úderom blesku na vzdialenosť cca. 1.4 * výška_objektu ( 1.4 krát výška_objektu ).

Presne je to 1.48 * výška_objektu, ALE V PRAXI SA BERIE ZA BEZPEČNÚ ZÓNU VÝŠKA OBJEKTU!

Definícia: bezpečná zóna pred priamym úderom blesku je kružnica o polomere výšky samostatne stojaceho vyššieho predmetu so stredom daného predmetu.

zväčšit

Teda v Detve by musel byť stožiar vysoký 250 metrov, aby ochránil dané miesto, kde blesk zasiahol ľudí (blízko bol aj potok).

Je to naozaj pravda? Vo Varíne 16.07.2001 počas búrky zasiahol blesk satelitnú anténu na biliardovom klube (prízemná budova - satelit čiastočne vyčnieval nad úrovňou vodorovnej strechy budovy) a cca. 50 metrov od klubu je vysoký kostol. Lenže nie je vysoký 50 metrov, a tak budovu biliardového klubu nechránil pred priamym zásahom blesku!

Čo z toho vyplýva? Napríklad to, že je nebezpečné počas búrky prechádzať stredom veľkého námestia v mestách, veľké námestie je v podstate voľné priestranstvo! Ani prechádzať blízko zvodov bleskozvodov a blízko objektov, ktoré nemajú bleskozvod - elektrický výboj tečie po povrchu objektu smerom k zemi.

ALE POZOR: VYSOKÝ OBJEKT NÁS CHRÁNI IBA PRED PRIAMYM ZÁSAHOM
BLESKU, NEJDE O ABSOLÚTNU BEZPEČNOSŤ!

Stáť na vzdialenosť menšiu ako 2 metre od vysokých "osamotených" predmetov (strom, budova, komín a pod.), ktoré nie sú zaistené bleskozvodom, je nebezpečnejšie, ako stáť v otvorenom priestore!

Keď stojíme pri budove (objekte), ktorá je zaistená bleskozvodom (nemôžeme sa napr. ukryť vo vnútri), nestojíme tesne pri zvode bleskozvodu. V takomto prípade stojíme od zvodu bleskozvodu viac ako 2 metre!

Dva príklady:
Blesk udrie do osamoteného stromu na lúke, elektrický výboj po povrchu stromu schádza do zeme. Ak sa o strom opierame, alebo sme príliš blízko, elektrický výboj preskočí do nás, resp. ohrozuje nás aj krokové napätie.

Horolezec, ak zostane pod "kolmou" stenou vzdialený od nej viac ako 2 metre, je chránený pred priamym zásahom blesku. Od steny môže stáť na vzdialenosť rovnajúcu sa výške steny.

zväčšit

Krokové napätie:
Už vieme, že prúdy sa po mokrom povrchu zeme po údere blesku šíria na vzdialenosť až 300 metrov (zemné prúdy). Z toho logicky vyplýva, že zem postupne zmenšuje - absorbuje energiu blesku.

Urobme si modelovú situáciu: udrie blesk, miesto úderu blesku bude stred sústredených kružníc o polomeroch r1 = 1m, r2=2m, r3=3m,...,r300=300m. Elektrický potenciál v mieste úderu blesku je 100% a vo vzdialenosti 300 metrov, teda na kružnici o polomere r300=300 metrov je elektrický potenciál rovnajúci sa skoro nule - zem absorbuje energiu blesku.

Z fyziky vieme, že elektrický prúd tečie na základe rozdielu potenciálu dvoch bodov.

Definícia: "Nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom spočíva v kontakte tela s dvoma bodmi, ktoré majú rozdielny elektrický potenciál".
Inými slovami: elektrický prúd prechádza cez telo z jednej končatiny do druhej končatiny, ak má človek rozkročené nohy (dolné končatiny), resp. rozpažené ruky (horné končatiny), napr. v prípade horolezca v stene. Môže dôjsť k vzniku krokového napätia v tom prípade, keď blesk udrel v takej vzdialenosti od človeka, že zemné prúdy ešte existujú na mieste, kde sa človek nachádza.

Ale vráťme sa k nášmu príkladu: kružnica o polomere 250 metrov má väčší potenciál, ako kružnica o polomere 251 metrov, ale menší ako kružnica o polomere 249 metrov.

Čo sa stane, keď pôjdeme a počas kroku našu jednu nohu budeme mať položenú napr. na  kružnici o polomere 250 metrov (nohu máme 250 metrov od úderu blesku do zeme) a druhú nohu budeme mať na kružnici o polomere 251 metrov (druhú nohu máme 251 metrov od úderu blesku do zeme). Naše nohy máme položené na rozdielnych potenciáloch - obuv nie je dostatočný izolant (ani gumáky). Cez naše telo pri dostatočne silnom potenciáli (potenciáloch) môže začať tiecť elektrický prúd a vzniká tzv. krokové napätie.
Odporúčame pozrieť: prvá pomoc, téma úraz elektrickým prúdom.

Krokové napätie nás ohrozuje v menšom meradle ako priamy zásah blesku (pri priamom zásahu blesku je 80% úmrtnosť zasiahnutých osôb a 20% takto zasiahnutých je ťažko poranená), ale treba myslieť aj na toto riziko. Je dôležité pochopiť princíp krokového napätia. Kto pochopí princíp, ten počas búrky nebude podceňovať riziko krokového napätia.

Keď by naše vysvetlenie niekomu nebolo jasné, poproste vášho fyzikára, určite vám to ochotne vysvetlí a poďakujte sa mu aj v našom mene.

Keď človek beží, má dlhší krok, preto sa neodporúča počas búrky utekať - riziko krokového napätia. Keď človek beží, víri vzduch, čo môže spôsobiť zasiahnutie človeka bleskom. Taktiež počas búrky vonku neprášime deky, handry, koberce a pod. - nesmieme víriť vzduch v našej blízkosti.

Krokové napätie nás ohrozuje aj pri nehode vysokého napätia: vodič vysokého napätia spadnutý na zem, viď. nižšie, alebo v nasledovnom prípade: autožeriav svojím ramenom zachytil vodič vysokého napätia. Žeriavnika vyhodilo z kabíny. Kolegovia sa k nemu rozbehli, chceli mu pomôcť. Zabilo ich krokové napätie...ku kolegovi sa ani nedostali. Čo mali teda robiť? Hneď nahlásiť na HaZZ alebo IZS (Hasičský a záchranný zbor, Integrovaný záchranný systém) nehodu s tým, že okamžite treba odpojiť dané vedenie (informuje sa príslušný energetický závod), aby mohli kolegovi poskytnúť predlekársku prvú pomoc. Čakáme na vyrozumenie - na potvrdenie odpojenia daného vysokého vedenia. Až potom rozbiehame záchrannú akciu - musíme dbať na našu bezpečnosť! Súbežne požiadame o príjazd RZP.

Babička odvádzala kravičku z paše do maštale. V ich blízkosti bol spadnutý drôt vysokého napätia, kravičku zabilo, babku nie. Prečo?
1. kravička má väčšiu vzdialenosť nôh, a teda rozdiel potenciálov v tomto prípade bol väčší, ako
    mala babička pri svojom kroku,
2. veľkosť potenciálu (potenciálov) v mieste babičky už nebola nebezpečná pre človeka        
   (vzdialenosť nôh položených na zemi).

Ďalšie zásady:

  • nesmieme stáť blízko vysokého objektu, nakoľko elektrický výboj by mohol preskočiť na nás: musíme byť aspoň dva metre od objektu, izolujeme sa od zemského povrchu: stojíme - sedíme na batohu (bez kovových výstuh), alebo na inom dostupnom nevodivom materiáli (suché horolezecké laná, plastová karimatka - izolačná podložka na odizolovanie spacieho vaku od priameho styku so zemou), nohy máme tesne pri sebe,

15.07.2001: 18 ročný mládenec išiel s priateľkou domov, cestou stretli 16 ročného chlapca, ktorý stál pod stromom a povedali mu, že stáť pod stromom je nebezpečné. Potom spolu išli po poľnej ceste a blesk zasiahol 18 ročného chlapca do hlavy - mŕtvy na mieste, 16 ročný chlapec išiel kúsok za ním - umrel v nemocnici.

Čo z toho vyplýva? Pred búrkou mladí ľudia mali včas opustiť voľné priestranstvo - poľnú cestu a pole, resp. mali zaujať miesto v nejakej prírodnej zníženine, ak by nebola k dispozícii, tak mali prerušiť chôdzu a mali si ľahnúť. Osoby išli po poli - po voľnom priestranstve, blesk udrel do najvyššej osoby: blesk si vždy hľadá cestu najmenšieho elektrického odporu! Do 16 ročného chlapca mohol elektrický výboj preskočiť zo zasiahnutého 18 ročného chlapca, alebo 16 ročného chlapca zabilo krokové napätie. Resp. mohlo ísť o multiblesk, viď. nižšie.

Keď sme skupina, počas búrky máme rozostupy minimálne tri metre!

15.07.2001 Tábor u Tachova - Česká republika: 15 ročný mládenec robil skúšku 24 hodinové "osamocení" a chýbala mu už iba hodina. Počas búrky bol uprostred borovicového lesa - nie pod osamoteným stromom, podľa všetkého išlo o multiblesk, nakoľko bolo zasiahnutých viacero stromov v okolí. Chlapec stál na zlom mieste. Išlo o frontálne búrky, vedúci mal deti stiahnuť z terénu!

Keď sme v lese, snažíme sa zísť pred búrkou čo najnižšie za predpokladu, že les nie je v rovinatom teréne. Počas búrky si nájdeme menší strom, od kmeňa sme vzdialení minimálne dva metre. Nohy máme pri sebe, resp. odizolujeme ich od zemského povrchu.

Asi v 9,5% prípadoch sa kanál blesku vetví, blesk takto zasiahne viacero predmetov (ľudí).

  • v horách sa neschovávame pod skalný previs a do jaskyne, ak jej dĺžka nie je aspoň 1 1/2 výšky dospelého človeka a nad hlavou nie je voľný priestor minimálne 1/2 dĺžky dospelého človeka

Od zadnej steny musíme mať vzdialenosť výšky človeka, t.j. 2 metre. Od vchodu musíme mať vzdialenosť minimálne 1 meter. Nad hlavou musíme mať voľný priestor minimálne 1 meter - je vhodné čupnúť si a odizolovať sa od zemského povrchu.

PREČO TAKÉTO VZDIALENOSTI: blesk môže udrieť v našej blízkosti, po mokrej skale bude zostupovať, náš výklenok prerušuje vodivú cestu, preto blesk musí obísť tento výklenok - a to buď vpravo, alebo vľavo, alebo pôjde vnútornou stranou výklenku, ALE TU SME PREDSA MY! Blesk teda môže preskočiť na nás - sme "vodivý mostík", preto treba dodržiavať doporučené vzdialenosti.

Toto platí aj pre prípad, že sa pozeráme z otvoreného okna na búrku a objekt nie je zabezpečený bleskozvodom. Upozornenie: niektoré zvody bleskozvodov sú vedené blízko okien. Na bytovkách je to bežný jav. Za bežných okolností by sa nemalo nič stať, pretože uzemnenie bleskozvodov sa robí podľa noriem, ale z praxe vieme, že nie všetky bleskozvody sú v 100% technickom stave.

  • počas búrky odložíme do bezpečnej vzdialenosti od nás všetky vodivé (kovové) veci - bicykel, paličky pri vysokohorskej turistike a pod. Kovové predmety odložíme bokom od nás, aj keď štatistika nedokázala vplyv kovových predmetov nosených v batohu, resp. na sebe - retiazka na krku, náušnice, fotoaparát, varič, ešus a pod.,


  • keď sme doma, na chate, v aute, v karavane, potom treba pozatvárať všetky okná a vonkajšie dvere - mohli by sme poslúžiť blesku ako "vodivý mostík", na aute stiahneme anténu, karavan odpojíme od prípojky elektrického napätia. Doma poodpájame elektrospotrebiče od elektr. prúdu

Čo vyplýva z tohoto upozornenia: nepozeráme sa na búrku z otvoreného okna alebo pri dome, chate a pod. Počas búrky nevetráme - vodivý mostík, resp. cez otvorené okno môže do bytu vniknúť guľový blesk (Bratislava - Rača - počas búrky guľový blesk cez otvorené okno vnikol do izby. Od zatvorených dverí, ktoré sa nacházdali oproti oknu, sa guľový blesk odrazil späť von. Na dverách zostal vypálený kruh.), neprášime na verande koberce (Malá Fatra - Jedľovina - smrteľný prípad), resp. nevykonávame vonku inú činnosť.

  • stan neposkytuje ochranu pred úderom blesku - nie je Faradayova klietka ako auto, preto keď stanujeme na otvorenom priestranstve alebo na hrebeni hôr, treba pred búrkou včas opustiť stan - hrebeň, vrchol - zostúpime dostatočne dole do doliny. Je dobre mať vopred premyslené miesto prípadného úkrytu. Treba sledovať vývoj počasia - pozor na rýchly vývoj búrok počas letného obdobia. Taktiež si treba zistiť predpoveď počasia pred túrou, alebo využívať dostupné komunikačné prostriedky na zistenie aktuálnej predpovede počasia pri dlhšom pobyte v horách. Počas búrkového obdobia bivaky plánujeme mimo hrebeňov hôr a mimo otvorených priestranstiev.


  • keď sme na vodnej ploche - plávame, sme na loďke alebo na windsurfingu a pod., treba vodnú plochu pred príchodom búrky opustiť - nečakáme do poslednej chvíle, potom môže byť už neskoro! Nehovoriac o tom, že búrku môže sprevádzať silný vietor, ktorý spôsobí vysoké vlny. Na väčších vodných plochách na Slovensku vietor počas búrky môže vytvoriť také vysoké vlny (riziko prevrhnutia loďky, člna), že osoba nachádzajúca sa vo vode, nebude sa môcť orientovať podľa brehov, nakoľko ich cez vysoké vlny nebude vidieť. Orientácia môže byť sťažená natoľko, že človek stratí úplne orientáciu. V takýchto prípadoch sa orientujeme podľa vyššie položených bodov, ako napr. orientácia podľa kopcov a pohorí za predpokladu, že ich nezakrýva nízka oblačnosť.

Počas búrky nechytáme ryby! V septembri 2003 v Španielsku blesk udrel do udice rybára a rybára zabilo.

  • keď nás búrka zastihla v stene (horolezci), potom sa snažíme nájsť dostatočne širokú policu, aby sme mali dostatočnú vzdialenosť od steny: 3 metre - čo nás chráni pred priamym zásahom blesku,


  • keď stojíme, nohy máme pri sebe - pozor na krokové napätie,


  • je vhodné sa izolovať od mokrej zeme, sadneme si na batoh a nohy máme tesne pri sebe,


  • treba myslieť na tlakovú vlnu, ktorú spôsobí blesk vo svojej priamej blízkosti - vzduch sa prudko ohreje od blesku. Napr. horolezca môže strhnúť zo steny, preto treba byť zaistený - istiť sa o policu, nie priamo v stene - po mokrom istení by preskočil elektrický výboj priamo na takto zaisteného horolezca,


  • horské úseky zabezpečené reťazami, železnými rebríkmi a oceľovými lanami sú počas búrok veľmi nebezpečné, preto sa im počas búrok vyhýbame - nepoužívame ich! Treba dodržať od nich bezpečný odstup. Bezpečný odstup treba dodržať aj v tom prípade, že oceľové zaistenie horského úseku sa nachádza pod hrebeňom - pod vrcholom.
   
<< Predchádzajúca lekcia   Ďalšia lekcia >>